Nie priatelia, dôvodom môjho dlhšieho mlčania na tomto blogu nebola moja chrípka, ale opatrovanie chorej mamky. V rámci voľného času som občas pobehala po internete a prijala nejakú-tú poštu od priateľov. A s ňou aj jeden podarený vírus .

Klávesnica mi odrazu vypovedala službu. Polovica z nej písala písmená správne, polovica namiesto toho čísla a kadejaké znaky. Predstavte si situáciu, že odrazu pri komunikácii cez skype alebo messenger začnete takto písať. Na druhej strane sa priatelia čudujú, čo to píšete a vy im neviete povedať čo sa stalo. Zistila som kde je "0" a používala som ju namiesto "o" a keďže mi zrušilo "i" všade som písala "y". Hrubica - nehrubica všetko jedno . A keď došli znaky, tak sa nahrádzali bodkou alebo niečím podobným, na čo som natrafila. Poznáte hru na obesenca? No tak teraz si vyskúšajte, či by ste to vedeli prelúskať:

vyr.s

s0s

.yse cys.a

.yse t0 ta.t0

an0 r0by 0 d.s.

.a.

.0s.a. .y .a.arat .ey gen a ta. sa .y t0 .0sra.0

Našťastie mám kamaráta dislektika a ten tejto hatlapačtine rozumel. Človek ani nevie, aká je porucha učenia super vec, že? Stačí zmeniť uhol pohľadu na onen problém. S jeho pomocou sme pospúšťali kadečo na odstránenie tohto votrelca. Dokonca sa mi ho v tejto "reči môjho kmeňa" podarilo presvedčiť aby mi napísal moje heslo na počítač. Musela som si ho pre istotu zmeniť, lebo by som sa do neho vôbec nedostala a zmena hesla vyžadovala napísanie pôvodného. To ale moja klávesnica neumožňovala. Proste Kocúrkovo !

Prajem Vám zbytok tohto roka a celý ten budúci bez vírusov akéhokoľvek druhu a okolo Vás veľa priateľov, ktorí Vás majú radi a sú ochotní Vám vždy pomôcť. K tomu nejakú-tú lásku a šťastie, to už príde samo. Stačí si nájsť ten správny uhol pohľadu na to, čo Vás v roku 2009 stretne. Ja sa teším na Vás !

Začnem úplne neautoškolácky. Včera som pomocou Writera chcela zápis o prvej hodine publikovať s dátumom 17.12. Neúspešne. Tak aj tomuto nástroju sa budú musieť pozrieť v Microsofte “na zúbky”.
Dnes bola teda moja druhá hodina. Inštruktor došiel neskoro ale s plným autom kočiek. Aby som mu nekrivdila, možno idú z jázd, aj keď šoféroval on, tak fakt neviem…
Ja som zatiaľ spovedala jednu z čakajúcich spolužiačok, aby som sa dozvedela ako ten náš individuálno-skupinový kurz prebieha. Síce ani ona spôsobu ako funguje nerozumela, ale dozvedela som sa, že sme naozaj zmiešaná skupina. Ona napríklad navštevuje kurz od konca októbra. Vo štvrtok kurz navštevujú takí, čo sú ešte o 5 hodín ďalej ako my. Zaujímalo ma, či už minulú hodinu niekedy neabsolvovala, ale vraj nie. Teda, klobúk dole, lebo ja by som pri tomto systéme mala totálny chaos v tom, čo som komu prednášala a čo nie. Trenažér vraj nehrozí, zato ma rovno na cvičisku čaká oboznamovanie sa s vozidlom. Ona vraj šla rovno do ulíc. Teda ja keď nabudúce uvidím auto s označením Autoškola asi sa rovno vrhnem niekde do zákopu. Kočka mi pri rozhovore viac tyká ako vyká. Ja v jej veku by som k osobe rovnako starej ako ja vzhliadala s patričnou úctou a odstupom. Tu asi za chvíľu prejdem ku vzorovaným pančuškám, minisukniam a holému pupku. Nech zapadnem a som cool, nie?
V triede je tentoraz teplo. Dve pokročilejšie začiatočníčky dostávajú cvične riešiť nejaký test, zatiaľ čo my ostatní sa pomocou prezentácie oboznamujeme s výstražnými značkami. Pochybujem, že toto moja spolužiačka ešte neabsolvovala. Ale opakovanie je matka múdrosti, že? Baby za mnou rešia test kolektívne a patrične nahlas. Po jeho vlastnej kontrole si vypočujem odzadu sebakritiku v podobe opakovaných poznámok na vlastnú tuposť. Zvažujem, či nechodia na kurz dlhšie preto, že to jednoducho potrebujú.
Po kurze nás inštruktor odváža až domov. Cestou si ešte vypočujem plány na zajtrajšie spoločné nákupy darčekov (=jazdy???). Vraj po novom roku idem jazdiť aj ja. Dobre, ale najprv treba vo Zvolene vyhlásiť zákaz vychádzania. Vraj sa nemám báť, lebo niektoré kočky jazdia hrozne, že sa mu až vlasy ježia. Pred rozlúčkou sa ho ešte pre istotu pýtam, či je dobre poistený. Vraj áno. Tak dobre. Ja tiež, takže môžeme jazdiť.

Nie priatelia, nezberám sa momentálne nikde do sveta. Poriadne dobrodružstvo totiž môžete zažiť aj na Slovensku, stačí ak sa rozhodnete prihlásiť sa do autoškoly.
Vec sa má totiž tak, že až do minulej jesene sme nemali auto a ja som hrdo hlásila, že pre mňa nemá význam robiť si vodičák, lebo po jeho absolvovaní musím hneď jazdiť. Keď už sme aj auto mali, tak som si povedala, že ho chcem robiť na snehu, lebo je to vraj najlepšie (aby som si zvykla na horšie podmienky). Ale keďže minulý rok bol sneh jeden deň, tak nemalo význam sa naň vôbec prihlasovať, že? No a keďže by som čakala pri globálnych zmenách podnebia na sneh až do smrti (alebo by som sa musela presťahovať na Sibír), tak už sa fakt nemám na čo vyhovárať a na vodičský som sa prihlásila, ži už sneh bude alebo nie.
Vlastne celé to rozhodnutie urobiť si vodičák bolo dosť náhle. Hoci som už mala aj vyplnenú prihlášku a potvrdenú “schopenku” od mojej pani doktorky, ešte stále nebolo isté, že do toho idem. Navyše mi začiatok “prvej” (tie úvodzovky vysvetlím neskôr) lekcie kolidoval s termínom návštevy mojej kaderníčky, čo som neprozreteľne v telefonáte prezradila inštruktorovi.
Našťastie som všetko stihla, pretože jediný meškajúci bol… inštruktor. Po vstupe do učebne som zistila pár dosť významných maličkostí:
1. Vekový priemer mojich spolužiakov je 18 rokov a jeden deň a to mám ešte pocit, že niektorí budú plnoletí až v deň záverečných skúšok. Patrične k tomu ich inštruktor oslovuje “kočka/y” a “chalani” a snaží sa byť vtipný. Asi som už stará, lebo mne jeho hlášky vtipné nepripadajú.
2. Inštruktor je z tých modernejších “učiteľov”, lebo používa notebook s dataprojektorom. “No čo kočky, pôjde to?… Hi – hi – hi…” Mám chuť mu povedať, že nie ak to blbo zapojí, ale mňa asi neoslovil. Zato nezabudol podotknúť, že ten účes vyzerá fakt dobre, čo ocenili kočky a chalani patričnými kontrolnými pohľadmi.
3. Predpokladala som, že všetci v autoškole sme na rovnakej štartovacej čiare, ale asi z 10-tich účastníkov sú len 3-4 totálni začiatočníci, niektorí už jazdia a iní majú pred skúškou. Pritom sme všetci brali základ – nejakú vyhlášku 315. Tak tomu ja - pedagóg hovorím individuálny prístup.
4. Učíme sa v chladničke s nefungujúcimi gamatkami. Po čase s ohľadom na zdravie svoje a svojich spolužiakov som sa rozhodla (s mojimi skúsenosťami kuriča) nahodiť tie potvory. Vzhľadom na ich predpotopnosť sa to nepodarilo mne, inštruktorovi ani majiteľke autoškoly. Hodina končí rozdaním pár knižiek (každému inú, ako inak), dohovorom o termíne jázd a predčasným odchodom z chladničky.
Ešte sa môžete kľudne pohybovať po Zvolene. Ja zatiaľ ani neviem koľko pedálov má auto.

PS: Keď som sa Bibe priznala s myšlienkou robiť si vodičák, prvé čo ju napadlo bolo, že už teraz sa teší na môj blog. A ja som sa na tej hláške fakt dobre pobavila. Dúfam, že sa pobavíte aj vy.

1. Ako spravovať priečinky? V novej verzii sa nám ich narobilo neúrekom, takže pri rolovaní po SkyDrive idem až do Austrálie. Keby som priečinky s jednotlivými fotogalériami mohla nahádzať do jedného s názvom Fotografie, ostal by mi na ploche prehľadný poriadok.
2. Kde je štatistika návštevnosti? Bol to celkom fajn nástroj a už som sa tešila ako budem oslavovať 20-tisíceho návštevníka, keď tu zrazu ju neviem nájsť. Mimo iné som s týmto počítala aj v projekte modernizácie, keď som na zverejňovanie výstupov pre učiteľov chcela použiť Livko a dokázať používanosť práve onou štatistikou. Ak to neodhalím, budem musieť premyslieť inú taktiku a spôsob zverejňovania.
3. Prečo a kde sa strácajú obrázky? Vo fotogalérii k blogu som mala nejakým činom dva rovnaké. Jeden som zmazala, druhý nechala. Stratil sa ten vložený v blogu. Otázne je, prečo aj po zmazaní a opätovnom nahraní obrázok nie je viditeľný.
4. Prečo som Tiger, keď som znamenie Lev ? Chcem Liona!

Takže prajem všetkým (vrátane seba) príjemné lúskanie orieškov. Aj tak je taký predvianočný čas a kto by ich teraz do koláčov nepotreboval, že? A držte mi zajtra palce aby som sa v novom Livku nestratila. Mám totiž ďalší kurz Livka .

PS: Priatelia, neuveríte, ale našla som štatistiku . Stačí v možnostiach stlačiť Štatistika. A mimochodom, oslavovať sa tak skoro nebude. Mám už viac ako 22 tisíc návštev, teda musím počkať na tridsiatku .

...začalo malou oslavou tretieho miesta pani učiteľky Andrejky Tob+ernej vo veľkej súťaži o najlepšie projektové vyučovanie. Gratulujem a verím, že v budúcnosti nájde odvahu prihlásiť sa do súťaže a trpezlivosť dokončiť svoju prácu viac členiek môjho klubu.
Čo sme robili na klube dnes? Naučili sme sa upravovať fotografie (orezať, zaostriť, zmenšiť, otočiť), vytvárať panoramatickú fotografiu (to všetko vo Windows Live Fotogalérii), dokreslovať fotografie v programe Skicár (Maľovanie) a Revelation Natural Art. S druhým menovaným sme sa pobavili viac, pretože má obrovské možnosti využitia nielen na dokresľovanie fotografií. Super nástroje ale aj pečiatky a pozadia sa dajú využiť na viacerých predmetoch.
Okrem iného sme sa pokúsili spojiť videokonferenciou s klubom Denisky, čo však skončilo neúspechom z mojej strany (v tom strese som zabudla kde mám čo ešte povoliť, aby aj oni videli nás, nielen my ich). No musím to ešte trochu nacvičiť, aby som videokonferenciu dokázala zrealizovať aj polospiaca.

PS: Tento príspevok píšem vo Writeri, pričom sa snažím nejako obabrať nové Livko, aby mi zobrazovalo malé fotografie priamo v blogu. Ak teda nevidíte pod týmto textom fotografiu, pokus sa skončil mojim neúspechom (alebo neúspechom Livka?).
PS2: Cez Writer sa to podarilo ale zistila som, ze ak chcem prihodiť ešte jednu fotografiu takto priamo, nezmenší mi ju ako kamarát Writer.
PS3: Ďakujem za povzbudivé slová k mojim poblúdeniam. Som rada, že moje nálezy správnych ciest vám aspoň trošku pomáhajú .