1. Na hodine je väčší kľud. Každý robí svojim tempom, nikoho neotravujem (a neznervózňujem ) zbytočným výkladom alebo postupmi.
2. Akonáhle žiaci pochopia učivo, ďalší výklad (pre zopakovanie učiva, žiakom, ktorí na prvýkrát nepochopili, oneskorencom alebo žiakom, ktorí sa vrátili po chorobe) už robia samotní žiaci. Pritom sa sami učia, čo je super .
3. Na hodine je väčšia disciplína a super pracovná atmosféra. Keď sme spoločne riešili úlohy na tabuli, niektorí žiaci len pasívne odpisovali výsledky a nerozmýšľali. Teraz každý pracuje sám, alebo v prípade potreby spolupracuje s kamarátom.  
4. Podstatne sa zlepšila disciplína žiakov. V triede je tichšie ako keď som všetko učila ja a každú chvíľu musela upozorňovať vyrušujúcich (keďže nepracovali, mali čas vyrušovať ).
5. Zlepšila sa úspešnosť slabších žiakov. Sú nútení pracovať samostatne a ja mám na nich viac času pri ich individuálnom vedení (to sa týka aj individuálne začlenených žiakov). A keďže pracujú, snažia sa a zlepšujú svoje výsledky, mám dôvod chváliť častejšie ako predtým. Čo ich zas motivuje k ďalšej práci.
6. Ja mám dosť času na všetkých, čo to potrebujú a dokonca na priebežnú kontrolu ich práce priamo na hodine. Všetkým stihnem príklady opraviť i pripísať pochvalu !
7. A čo je veľmi dôležité, mám pocit, že deti sa učia s oveľa väčšou radosťou, tlačia ma k zadávaniu a tvorbe ďalších úloh. Po hodine sú spokojní (priam chrochtajú blahom ), koľko práce urobili (o učiteľke ani nehovorím = tá chrochtá blahom takto verejne ).

Takže naozaj JE MENEJ VIAC a ja len dúfam, že nedostanem list od ministra, že mám vrátiť 75% platu .

PS: Ak ste ešte stále v štádiu že viac učíte ako je "zdravé", skúste to. Rada si prečítam skúsenosti iných.

Minule som tu písala o mojej snahe prenechať viac práce a iniciatívy na žiakov. V tomto smere som neostala sama. Ako dnes skonštatovala moja pani učiteľka Slavka, aj ona je s týmto prístupom k žiakom spokojná. Keď sa všetko robilo na tabuľu, pár žiakov pracovalo, ostatní len odpisovali (však načo rozmýšľať, keď iní to robili za neho, nie? ). Teraz pár minút vysvetľovania a kopec samostatnej práce s individuálnym prístupom pre tých, čo to potrebujú a množstvom voliteľných úloh navyše, pre šikovných. To je stručný recept na aktivizáciu žiackej práce na hodinách. To však nie je všetko...

• Dieťa sa učí organizovať si svoj pracovný čas = ak nestihne spraviť úlohu v danom dni, má možnosť na nej pracovať ďalší deň, rozhodne ju však musí dokončiť. Učí sa tak vytrvalosti.
• Značenie vypracovaných úloh má svoj psychologický efekt, veď kto z nás sa neteší, keď dokončí prácu a vo svojom pracovnom kalendári si môže vyškrtnúť jednu položku?
• Učiteľ má značením vypracovaných úloh počas dňa na tabuli prehľad o tom, ako žiaci systematicky pracujú, žiaci v zošite vidia, ako ich systematická práca posúva dopredu.
• Žiakom sa zníži počet domácich úloh = kto cieľavedome pracuje v škole, má menej práce doma.
• Učia sa spolupracovať = + v zošite nie je nedostatkom.
• Hodnotenie každej práce i celého týždňa učí žiakov sebahodnoteniu (ako som pracoval, čo sa mi darilo a čo nie) i sebareflexii (čo urobím, aby som sa zlepšil).

Zavedenie Úloháčika isto so sebou prinesie aj problémy (radšej si ani nepredstavujem, čo niektorí rodičia o nás zas utrúsia ), ale je to dosť systematický krok v riešení domácej prípravy žiakov. Uvidíme ako sa osvedčí. Dúfam, že Vám po nejakom čase budem môcť priniesť pár zaujímavých informácií z jeho využívania.