Dnes som mala kurz Windows Live pre učiteľa. Presne podľa zákona schválnosti mal Live nejaký problém a tak sme boli nútení pracovať v dvojiciach . Síce nás tešilo, že sa na odstránení chyby pracuje, ale v tom momente nám to bolo na figu. Predsa len, spravili si toho menej a to som bola rada, že sa aspoň niektorým podarilo vôbec prihlásiť.

Ani mne sa nepodarilo vytvoriť nové konto, ktoré som postupne chcela zapĺňať webzadaniami, takže som pri ukazovaní možností a postupov bola nútená devastovať túto stránku.  No poviem vám, dúfam, že to bolo poslednýkrát, lebo ešte stále si nie som istá, či sa mi nepodarilo niečo vymazať.

Tak zajtra to príde...

Že čo také? Okrem toho, že je zajtra Deň Zeme a my chystáme so žiakmi celoškolské projektové vyučovanie, zajtra prvýkrát vzdelávam kolegov učiteľov vo Windows Live. A pretože mi tento nástroj prirástol k srdcu, teším sa na to, ako si pod mojim vedením vytvoria svoje prvé webové stránky, fotogalérie a že im zároveň ukážem, aké je jednoduché využívať ich vo vzdelávaní. Poznáte to, ak má učiteľ bližší vzťah k nejakému predmetu, učí ho nejak inak...  S radosťou, nápadito a tak, že tento pozitívny vzťah prenesie aj na svojich žiakov.

Ja len verím, že sa mi zajtra rovnako podarí nainfikovať mojich kolegov .

Názov tohto príspevku je síce dosť krutý, ale vybrala som si ho ako paralelu k známemu hnutiu Brontosaurus to neprežil...

Prečo?

Myslím, že už v každej škole sa nájdu žiaci, ktorí svojim správaním znemožňujú ostatným vzdelávať sa a učiteľovi robiť poriadne a s láskou svoju robotu. Tu nejde o nejaké občasné rozprávanie alebo nerešpektovanie učiteľa... Tu ide o zámerné rušenie (búchanie, vykrikovanie, vydávanie kadejakých zvukov, behanie po triede s vyrušovaním spolužiakov), narúšanie vyučovania v ostatných triedach (napríklad búchaním na ich dvere, vhadzovaním predmetov do triedy), krádeže alebo ničenie prác detí či školského majetku a pomôcok, až po agresivitu žiakov voči spolužiakom, či dokonca učiteľke. Fungovať s takýmto dieťaťom v triede by bolo možné len v prípade, že by ste ho priviazali a ešte mu aj zalepili ústa.

Čo je na tom hrozné je fakt, že učitelia sú v takýchto situáciách bezmocní.  V Anglicku takéto dieťa vyvedú z triedy, kde sa pod dozorom ukľudní, pri opakovaných problémoch je za trest na týždeň vylúčené zo školy. Poniektorých našich žiakov by to aj potešilo. Mať tak takú právomoc, riešila by som to opačne, povinnou prítomnosťou rodiča v škole počas jedného týždňa (a opakovane vždy keď by to bolo potrebné), ktorý by fungoval ako asistent učiteľa a "krotil" svoje nevychované dieťa.

Každý rodič má rád svoje deti a nedá na ne dopustiť, ale často im práve z tohto dôvodu nesmierne ubližuje. Namiesto vychádzky, spoločnej opekačky alebo obyčajného popoludňajšieho "Človeča" len dostatok drahých hračiek a počítačov a kadejakých iných vymožeností. V rodine žiadne pravidlá a hranice, ktoré by museli tieto deti dodržiavať. Rodičia, ktorí robia úlohy namiesto detí a keď už aj nie celé, tak pri nich stoja a krok za krokom diktujú dieťaťu čo má robiť. Toto všetko sú priam kriminálne činy rodičov voči deťom. A ak si poniektorí myslia, že z tohoto tie deti vyrastú... Omyl! Staré známe "Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, bo keď budem Jano, ohnem ťa ja mamo!" stále platí (učila som štvrtáka, ktorý prikázal mame, aby ho na kolenách odprosila a ona to naozaj urobila).

A potom takéto deti prídu do školy a od nás učiteľov sa očakáva, že ich zvládneme, vzdeláme a ešte aj prevychováme. Ano, ale za akú cenu? Koľko to stojí energie, aký vplyv to musí mať na učiteľa? Myslíte, že dokáže stále chodiť do školy plný elánu a tvorivých nápadov? Dokedy toto môže vydržať?

Ostáva mi len veriť, že v budúcnosti nebudeme musieť založiť hnutie Učiteľ to neprežil...

 

PS: Tento príspevok vznikol z dvoch včerajších podnetov. Prvý - nepustila som jedno dieťa domov a zamknutá s ním v riaditeľňo-zborovni (inak by mi ušiel) si počkala, kým rodič svojho potomka nevyzdvihne osobne v škole, aby som sa s ním mala možnosť porozprávať. Ďakujem kolegyniam, že si robili starosti o môj život v prípade, že si po dieťa príde celá osada. Zatiaľ som to prežila.  Včera som taktiež zistila, že potrebujem kúpiť do školy nejakú fľašu tvrdého alkoholu, aby som mohla vždy naliať nejakej roztrasenej učiteľke. Tentoraz na jednu zaútočil tretiak metrovým dreveným pravítkom... Niečo je choré v tomto štáte Slovenskom

PS2: A tú fľašu by sme hneď aj načali...  Na druhý deň išiel zúrivý žiak pozabíjať spolužiakov a jednej z učiteliek vtrhol do triedy otecko a pred žiakmi jej nadal a vyhrážal sa jej, že si na ňu počká, keď pôjde zo školy. No povedzte, ešte stále by Vás táto práca bavila?

 

Pred dlhším časom som vyhlásila v škole výberové konanie na členov školskej redakčnej rady. Žiaci mi mali napísať, prečo sú oni práve tí najvhodnejší kandidáti a doložiť svoje prihlášky nejakými prácami (textovými alebo obrazovými). Druháci sa nejak pozabudli, ale dnes ma čakalo jedno super prekvapenie.

Prišiel za mnou druhák Paťko, že veď vo firmách sa robí osobný pohovor a že teda on by sa so mnou rád porozprával a presvedčil ma o svojich kvalitách.

Tak som sa dozvedela, že by chcel byť členom redakčnej rady preto, lebo tretiaci mu povedali, že je to super. Že síce nerád píše, ale rád pracuje na počítači a zbiera rôzne informácie. Rád číta knihy a časopisy a zaujíma sa o techniku a autá. Bol naozaj presvedčivý a tak som mu teda povedala, že ho prijímam, že sa teším na ďalšiu spoluprácu a že teraz už môže ísť do triedy (predsa len na prijímacie pohovory sa nechodí počas vyučovacej hodiny ).

Skôr ako prešťastný odišiel, ešte stihol povedať, že by chcel k tomuto pohovoru doložiť svoje práce na počítači. No uznajte, nebol úžasný? A tak ma napadlo... (čítajte v zozname mojich nápadov).

 

Dnes som sa zo štvrtákmi zúčastnila Žiackej vedeckej konferencie v Dobrej Nive.

Dôvod, prečo o nej píšem je fakt, že je to naozaj veľmi dobrý nápad ako učiť deti tvorivo sa realizoavať a svoju prácu aj prezentovať na verejnosti. Táto myšlienka skrsla v nejakej múdrej hlavičke z Dobrej Nivy a po prvom ročníku, ktorý bol len pre žiakov obecnej základnej školy, rozšírili svoje pôsobenie na Zvolen, Krupinu a ich okolie. Na niektorých školách prebiehajú už aj školské vedecké konferencie, ktorých víťazi postupujú na okresné kolo.

Myslím, že by bolo celkom dobré, keby sa takéto konferencie konali vo viacerých mestách a ich účastníci sa navzájom stretávali vo vyšších kolách. Takto by sa vzájomne inšpirovali a vymieňali si svoje skúsenosti.

Niečo o konferencii a fotografie z nej nájdete na http://zslieskovec.spaces.live.com/

V piatok som so svojimi štvrtákmi robila taký "miniprojektík". Nič moc, volal sa Naše prírodné spoločenstvo (to podľa učiva, ktorého sa týkal). Štvrtáci si mali na veľkom hárku výkresu najprv narysovať obdĺžniky ako štítky (geometria), potom si k nim nakreslili zvieratká, ktoré sme sa v rámci učiva Prírodné spoločenstvá - Žijú medzi nami učili (výtvarná výchova). Nakoniec hľadali na internete zaujímavé informácie o týchto zvieratkách a vpisovali ich na pripravené štítky (prírodoveda, informatická výchova, slovenský jazyk).

Ja som sa len potešila, ako bez problémov pracujú aj spolupracujú a opakujú si pri tom učivo.

Poviem vám, robiť riaditeľku školy, učiť 12 hodín týždenne, nemať zástupcu, sledovať a spravovať 2 kotle ústredného plynového kúrenia (aj na to mám osvedčenie) a ešte k tomu mať na krku 15-hodinový úväzok hospodárky školy, to dá človeku zabrať. Chce to kus systematickej práce a hlavne mať na to super programový nástroj.

Ak som doteraz využívala Microsoft Excel často a vedela oceniť už predtým jeho funkcie, tak teraz je to môj miláčik, na ktorého nedám dopustiť. Len tak sa dokážem zmieriť s funkciou hospodárky. Chcelo to len poprepájať bunky a jednotlivé hárky, pozadávať vzorce a hodnoty sa dopĺňajú a prepočítavajú samé. Excelovský dokument sa správa ako malý program.

A preto CHVÁLA EXCELU!

 

PS: Ak ponad vás poletí malá škola so zvonicou, budete vedieť, že som svoju funkciu kuriča nezvládla . Funkciu hospodárky hádam s Excelom zvládnem.

Na konferencii DidInfo 2008 ma inšpiroval Janko Guniš a Ľubo Šnajder a tak som v utorok zadala štvrtákom na informatike pripraviť spolužiakom (vytvárajúcim si prezentácie na žiacku vedeckú konferenciu) plán cesty do Dobrej Nivy. Teda nájsť spoje tam a späť keď vedeli približný začiatok a koniec akcie, ceny cestovných lístkov, mapu tejto obce a niečo z jej histórie. Všetko praktické veci do života a musím Vám povedať, že hoci niektorí nestihli svoju prácu dokončiť, v živote sa nestratia. Jednoducho moji štvrtáci to zvládli na jedničku.

Vďaka za super nápad, kolegovia!

Dnes som si prečítala správu od kamarátky - modernej učiteľky:

"Prosim, nemohla by si trocha, len naozaj troška zľaviť z tempa, aby sme mali aspoň pocit, že Ťa dobiehame?"

Keďže Janka má nejaké divné nastavenie a nemôžem jej správu poslať priamo, tak nech to číta celý svet (ak vie pravda po slovensky ).

Milá Janka!

Nemysli si, že to všetko ide ľahko a bez problémov, práve naopak. Človek sa učí na svojich chybách a vieš si predstaviť, aké je to učenie bolestné. Vysvetlím....

Keďže sme mali v škole angličanku (viď http://zslieskovec.spaces.live.com/) hrdo som si zobrala do školy novú kameru. Však také nahrávanie nemôže byť nič ťažké, nie?

Najprv som ju vyskúšala v riaditeľni a všetko bolo ok. Tak sme nabehli do triedy a...

Tma na obrazovke, panika čo sa stalo, prečo to nejde... Dôvod? Objektív zakrytý krytkou, pričom som statočne filmovala a tvárila som sa pri tom úžasne dôležito. Ešte že si to deti nevšimli.

Okrem tejto časti, kde som pri filmovaní prekrúcala kamerou na všetky strany sa mi podarilo nafilmovať aj podlahu triedy (to pri mojich presunoch na iné miesto, lebo som to robila presne naopak = keď som mala pauzu, tak som statočne "filmovala", keď som filmovala, tak som kamerou metala na všetky svetové strany).

Výsledok?

Asi pol hodiny prvotiny, ktorou som v prvom rade pobavila manžela (aj tak ho ľúbim ) ale z ktorej po poriadnom zostrihaní hádam niečo bude.

Neboj moja, príde čas a ja budem dobiehať Vás (a možno ty už filmovať vieš )!
Martina

No predsa hýri!

Nieže by si vylepšovala šatník, aj keď aj to by bolo celkom fajn.

Vyberie sa do nejakého fajn obchodu a kúpi niečo super pre svojich žiakov plánujúc už vopred, čo všetko by sa s tým dalo podniknúť a akú radosť s tým urobí naraz 67 + 7 dušičkám. Teda nepočítajúc seba, lebo ona sa "vytešuje" už druhý deň.

Takže, čo také zajtra "odovzdá" deťom?

Hoci naša škola využíva množstvo super techniky, doteraz nám chýbala digitálna kamera. Teda do včera nám chýbala digitálna kamera...  

A pretože naši žiaci robia "malé zázraky" rozhodla som sa že im umožním rozvíjať svoje schopnosti s ďalšou technikou. Čo dokážu ukázali aj na medzinárodnej konferencii DidInfo 2008, kde pokračovali v tvorbe Lego animácii na tému Dopravná výchova pre prváčikov. (Správy z menovanej akcie a výsledok ich práce si pozrite na stránke internetového denníka školy http://zslieskovec.spaces.live.com/)

Myslím, že sa o nejaké zázraky nejedná, skôr o ich prirodzenú prácu s PC od 1.ročníka, ktorá zákonite musí vyústiť k väčším zručnostiam, schopnostiam a uplatňovaniu ich tvorivosti s IKT. Takže decká, pani učiteľky, otvárajú sa Vám ďalšie možnosti... (Jaj už teraz viem, na čo sa môžem tešiť... )

No a ešte jeden super tip. Okrem techniky som kúpila do školy pár výborných kníh, medzi iným aj knihu 100 vedeckých experimentov. Kolegovia, ak ju nemáte, tak si ju rýchlo choďte kúpiť. Nádhera! Perfektné pokusy z prvouky, prírodovedy či prírodopisu, navyše zaujímavo spracovaných, zábavných a ešte k tomu odkazy na internet, kde sa dá nájsť množstvo ďalších s daným materiálom.

Hurá do experimentovania!