Martina's profileVšetko, čo môžu robiť ži...PhotosBlogListsMore Tools Help

Blog


    April 30

    Týždeň inovatívneho učiteľa

    Túto akciu zorganizovala Beatka Brestenská na Fakulte prírodných vied UK v Bratislave. Klobúk dole pred jej odvahou, pretože ukázať veľkým a veľmi múdrym učiteľom VŠ, že ich poniektorí učitelia ZŠ a SŠ strčia do vrecka, to chce kus priam sebevražednej odvahy. Hoci sa akcia spočiatku rozbiehala nesmelo a mnohí len pokukovali, alebo periférne vnímali, že sa okolo nich niečo deje, postupne sa odvážili prísť aj so všetkými študentami, vyskúšali si nové technológie i vypočuli prednášky mnohých z nás. Ja som okrem Daltona ukázala aj to, čo dokážu malí drobci pri vyučovaní informatiky a pripravila ich na to, že títo žiaci im za chvíľu prídu do škôl, keďže sa informatika od budúceho roku a druhého ročníka ZŠ začína učiť ako povinný predmet. Veru, po vzhliadnutí ich schopností a zobrazení poslednej snímky, kde bola napísaná len jediná otázka "STE PRIPRAVENÍ UČIŤ TÝCHTO ŽIAKOV?", ostalo v miestnosti hrobové ticho.
    Verím, že som ich, ale aj mojich vysokoškolských kolegov pedagógov "nakopla" správnym smerom. 
    April 29

    Na známosť sa všetkým dáva...

    ... mimoriadna zvláštna správa.
    SOM VODIČKA! Žmurknutie
     
    Ale po poriadku...
    Ráno ja, ešte jedna pani v mojom  veku a ďalších 20 osemnástiek mužského aj ženského pohlavia sme nabehli do miestnosti, kde tŕpnuc a stresujúc sa očakávali sme pánov policajtov. Ja som v stresových situáciách totálne vyšinutá, takže som svojimi streštenými hláškami a nápadmi bavila skupinku dievčat z našej autoškoly. Výhoda neskoršieho robenia si autoškoly spočíva v tom, že človek má už viac skúseností s podobnými situáciami. Vravím im: "Dievčatá, ono je to ako tehotenstvo. Keď sa to tam nejak dostalo, musí to vyjsť aj von..." O prvej fáze už isto niečo vedia, druhú si nevedia predstaviť, ale však aj na nich raz dôjde... Uštipačnosť 
    To už ale do miestnosti nabiehajú traja policajti a vysvetľujú nám (horšie ako my v škole prváčikom) spôsob vypisovania testov. To fakt vyzeráme tak tupo, či niektorý z nich má 20 ročnú prax v 1.ročníku ZŠ Prekvapenie?! Dostávame testy a ide sa na vec. Postupne opúšťame miestnosť a zhromažďujeme sa na chodbe preberajúc z neho sporné otázky. Po čase sme všetci von. Pár minút opravy a piatich z nás volajú znovu dovnútra. To sú tí, čo testami neprešli a teda mne je už jasné, že som v druhom levely. Dvaja z našej autoškoly končia však už tu. Nás ostatných čaká konštrukcia. Tú si spoločne opakujeme, lebo som sa jej extra nevenovala. Túžim po otázke o spojke a radení a napadá ma, že pri otázke o kvapalinách v aute poviem, že my doma máme deľbu práce - ja periem a žehlím a manžel sa stará o tekutiny v automobile. Ide to veľmi rýchlo a už som na rade...
    Hádajte čo som dostala za otázku... Tekutiny! Hnev Musela som dostať zo seba aj to, čo som nevedela, lebo popri skúšaní sa dvaja policajti vzájomne hádajú. No radšej ich nedráždiť. Prešla som... Čaká ma tretí level.
    Presúvame sa na cvičisko, kde čakajú pripravené kuželky a fiktívna garáž. Policajti pri našich výkonoch klebetia a moc nepozerajú po autíčkach, takže keby som aj vybehla z auta, kuželku postavila a znovu do neho vliezla, asi by to nikto nezbadal. Ale prešla som to s diaľkovým ovládaním, teda že mi môj pán učiteľ poskytoval dobré rady. Lenka pre zmenu točila podľa diktátu volantom, pričom on jej všetko riadil spojkou. Ale keď sa policajti zabávali... No nevyuži to!
    To už nás ale čaká najhoršia vec = jazda mestom. Ešte pred ňou nám pán učiteľ líči, že Monika, ktorá pre "veľký úspech" jazdu opakuje pôjde jazdiť s najhorším policajtom. Zisťujem že tým, čo ma skúšal konštrukciu. Bože, aká som rada, že som nevtipkovala Rozpaky! Pri ňom je vraj autoškola ako rýchla smrť a za 3 minúty dokáže vyhodiť aj dvoch. Lenže, policajt Rýchla smrť nás čakal všetkých Prekvapenie! Trpezlivo sme na neho čakali ďalšiu hodinu, len ho nenaštvať...
    Monika jazdí ako prvá. Vsadila dnes na poriadny dekolt a podľa mňa, počas pohybu po Zvolene, potrebuje už aj zbrojný pas. Snaží sa chúďatko (je v našej autoškole pojmom), ale fakt sa zlepšila Rozpaky. Pán učiteľ na jej dirigovanie používa nenápadné gestá na palubnej doske. Samozrejme len vtedy, keď pán policajt, pozerá radšej na Monikine trojky. Pri záverečnom parkovaní však Monika nereaguje na tieto povely a tak prejde rovno na hlasné pokyny v strachu  o svoje auto. "No to snáď nie!" vraví policajt, "to by mala vedieť, veď sme na skúške!"
    "No tak čo mám robiť, keď nereaguje na moje ukazovanie!" odpovedá na to náš učiteľ Rozpaky. Teraz neviem, buďto sa policajt bojí o svoj život pri ďalšom skúšaní Moniky (čo by sa už nemusel, fakt je to podstatne lepšie), ale jazda končí jeho podpisom v papieri a odkazom" "Utekajte rýchlo domov!".
    A idem ja. Policajt očividne volí trasu o level až dva náročnejšiu ako tú predošlú, smeje sa na mojom poháňaní po križovatke "no poď autíčko, poď, poď...", snaží sa ma dobehnúť na stopkách a štyroch kruhových objazdoch a vláči ma po strašne krátkych miniuličkách, takže sa moja jazda podobá skôr na slalom. Fakt som na tej skúške objavila nepoznané zákutia Zvolena. Končím pred Lídlom, kde mám (podobne ako Monika) zaparkovať cúvaním. Vraj som to na prvýkrát zvládla dobre, ale policajt to spochybnil (a ja som sa dala, Dora jedna Smútok) a pri úprave polohy som to už úplne pobabrala. To už ale odmietam preparkovať. Však čo že šikmo, hlavne že v tom chlieviku to auto stojí, nie? Žmurknutie
    Obraciam sa dozadu na policajta, že teda prídem znova, ale Rýchla smrť podpisuje papier a odkazuje ma zajtra na policajnú stanicu.
    "Jeeeeeeeeeej ďakujeeeeeeeeem!"
    Fakt som to nečakala, hlavne po tom, čo som v jednom úseku natesno obišla dôchodcu na bicykli (ale obišla Rozpaky).
    Takže priatelia, každému, kto si o to požiada, schválim lokalizačné služby, aby ste vedeli, kde sa momentálne nachádzam. To preto, že Vás mám fakt rada Srdce!
     
    April 21

    Ach jaj...

    "Chcem od teba počuť tvoj najotrasnejší zážitok z autoškoly!" vyhŕknem namiesto pozdravu do telefónu kamarátke Ľubke.
    "No bola som najlepšia v skupine 18 dievčat, bravúrne som zaparkovala, pán policajt mi celú dobu pozeral na holý chrbát a nohy v červených balerínkach a mala som osemnásť!" odpovedá mi. A ja som si myslela, že je moja kamarátka Žmurknutie!
    "Ale všetko to zlé sa udialo predtým..." zachraňuje svoj status kamošky.
    Ja som DNES - 5 jázd pred skúškou totiž urobila svoju najhoršiu jazdu. Zatiaľ čo mi motor zdochol (ak vôbec zdochol) doteraz len raz počas jednej jazdy, dnes som urobila "zdochínací" rekord. Neviem to presne ale odhadom to bolo 5-7-krát. Skapala som dokonca v kopci (našťastie na málo frekventovanej ulici), ktorú som na nejaký čas úplne zapchala, lebo mi to tam zdochlo ešte aspoň 3x. Ale sopliak v Audine, čo si na ňu isto nezarobil ani korunu, ma bravúrne obišiel. Čo si myslel nebudem ani len odhadovať (možno sliepka ani nie je nadávka Rozpaky).
    Potom som šla rýchlo do zákrut (jaj ako dobre, že nič nešlo oproti a tí čo aj šli, radšej stáli) a dole kopcom som pre istotu držala spojku, čím som sa valila ako lavína. Proste hrôza! Dnes som sa nebála len ja, ale podľa mňa aj všetci naokolo Smútok. A asi som zmagorila aj pána učiteľa, lebo na mňa kričí "Martinka nepridávame, nepridávame!". A ja jemu naspäť "Ja nepridávam, nemám nohu na plyne, vy na ňom stojíte..."
    Ale kamoška Ľubka ma nakoniec utešila: "Neboj, tie autíčka sú na to zvyknuté, preto sa dožívajú tak málo rokov..." Vyrehotala sa na mne babizňa jedna (aj tak ju ľúbim Srdce).
    No čo už, snáď to vo štvrtok bude lepšie Rozpaky.
     
    PS: Teším sa na chvíľu, keď s Ľubkou v našom aute spolu zablúdime Úsmev.
    April 15

    Virtuálna prehliadka modrej triedy

    Len veľmi stručne a rýchlo... Tu je naša ďalšia - tentoraz modrá - trieda.
    Photosynth sa mi páči čím ďalej tým viac. Však si len skúste priblížiť obraz kolieskom na myši. Ešte aj prečítate texty. Fakt super vec! Zajtra sa chystám vyskúšať jeho schopnosti. Už mám nafotenú časť školy a dvora (exteriér) a chcem z toho spraviť poriadnu prehliadku. Ale keď to dokázalo dať dohromady vyše 600 fotiek z inaugurácie amerického prezidenta, tak ja s mojim Lieskovcom to hádam nestrhám Žmurknutie.

    Keď sa dohodne riaditeľka s riaditeľkou...

    ... "spáchajú" obrovské prekvapenie pre svojich žiakov Uštipačnosť.
    Naša bývalá štvrtáčka Simonka navštevuje ZŠ v Bošanoch. Keď som sa na ňu minule pýtala pani riaditeľky Janky, spomínala, že je stále smutná. A tak sme sa my dve dohodli a zorganizovali toto virtuálne stretnutie Simonky si svojimi bývalými spolužiakmi. Nikto nič nevedel, dokonca ani triedna pani učiteľka. Proste prekvapenie ako sa patrí Žmurknutie. A spolužiaci ju napriek najprv neostrému, potom vcelku dobrému obrazu hneď spoznali. A pretože naši mali hudobnú výchovu, zaspievali sme im pesničku Nota. V Bošanoch síce bola prírodoveda, ale aj tam sa spievalo pre nás Nota.
    Celkovo bola na oboch stranách fajn atmosféra a naša Simonka sa usmievala ako slniečko. Však ak jej bude smutno, stačí zrealizovať ďalšiu takúto malú videokonferenciu.
    April 13

    Virtuálna prehliadka mojej červenej triedy

    Keď som pred zápisom do prvého ročníka vložila na svoj blog odkaz na "virtuálnu" prehliadku našej školy, mnohých som sklamala. Nebola to naozajstná prehliadka, ale len množstvo odkazov, ktorými si mohli rodičia či návštevníci školu pozrieť v podobe fotiek či videa z jej priestorov, daltonských blokov a vzdelávacích akcií.
    Ale dnes mám za sebou vytvorenie skutočne prvej virtuálnej prehliadky červenej triedy (každá naša trieda má meno podľa farby). Na ITF vo Viedni nám ukazovali tento webový nástroj a tak mi nedalo a vyskúšala som ten "zázrak". Moji žiaci síce hundrali ako staré tetky, keď som ich štvrť hodiny nepustila do triedy a fotila ju zo všetkých strán, ale výsledok predčil moje očakávanie (k jedinej chybičke, čo som spravila sa radšej nepriznám Mrknutí).
    Nástroj, ktorý toto vytvára sa volá Photosynth a poskytne vám aj 20 GB priestor na ukladanie vašich výtvorov. Je free, jediné, čo od vás očakáva je registrácia.
    Takže tu sa môžete pozrieť na moju červenú triedu. Potrebujete si k tomu stiahnuť a nainštalovať softwér, ktorý vám umožní absolvovať virtuálnu prehliadku ale aj vytvoriť si vlastnú (nájdete ho v odkaze).

    PS1: Ja osobne (ale aj jedna moja pani učiteľka) sme ten SW inštalovali 3x. Asi nejaká chyba, ale presvedčili sme ho. Tak sa nedajte hneď odradiť Vyplazený jazyk.
    PS2: Na tento nástroj si musíte trochu zvyknúť. Každá časť sa vám veľmi rýchlo zaostrí (stačí počkať sekundu). Pohybujte sa v smere šípok alebo naznačených okrajov ďalších častí.

    O smole, ockovi a moderných technológiách

    Veľkonočné prázdniny mi nezačali závideniahodne. K rodičom sme došli zároveň so záchrankou…
    Môj ocko oslávil pred koncom roka sedemdesiatku a nech sa snaží akokoľvek, zdravíčko mu už neslúži tak, ako by si predstavoval. Na jeho šťastie, záchranári ho nechali stráviť sviatky doma a tak sme síce mali viac starostí, ale boli sme spolu.
    Keby som mala môjho ocka zaradiť do rôznych tipov, asi by to bola sova. Bežne totiž funguje do pol tretej – tretej v noci, pozerá, alebo skôr drieme pri televízore a pobehuje po byte. Inokedy by som už spala, ale tentoraz som ho musela strážiť a tak som si pre nás vymyslela zaujímavý program.
    Môj ocko je totiž veľký fanúšik astronómie a keby som sa dostala na odbor, na ktorý som sa prihlásila, asi by slovenské školstvo malo o jednu učiteľku menej Mrknutí. Ale osud to zariadil inak a som čo som. Ale zasa vďaka tomu som sa dostala na ITF do Viedne, kde som sa stretla prvýkrát s programom Microsoft World Wide Telescope Veselý obličej.
    Je vám jasné, ako sme s ockom strávili noc. Putovali sme vďaka tomu programu po Vesmíre, pristávali na Marse, obdivovali nádherné galaxie… Asi sa tá noc dala prirovnať len k nociam v Račkovej doline, kde ma pri dohasínajúcej vatre učil mená hviezd Veľkého voza.
    Ak ste na program Microsoft World Wide Telescope zvedaví, tu nájdete jeho inštaláciu http://www.worldwidetelescope.org/Home.aspx

    April 08

    Príbeh o tom, ako autoškolový pán učiteľ škaredo nadával

    Dnes som zachránila svojho pána učiteľa. Ale po poriadku...
    Dohodnutá jazda mala začať pred školou s tým, že ja od nej šoférovať nebudem. Dôvod je jasný. Agnesa = naša pani upratovačka s úžasným maďarským prízvukom a "gramatikom" Žmurknutie, sa už dlhodobo chystala pozorovať ma pri jazdení. Predstava upratovačky s metlou, ktorá ma vyprevádza od školy, svojsky si komentujúc moje neúspechy by psychicky rozhasila aj profíka s poriadne najazdenými kilometrami, nieto ešte mňa. Pán učiteľ ma však chcel dnes len využiť ako taxislužbu, takže Agi - NeAgi, šla som ja.
    Ponáhľajúci sa učiteľ autoškoly je hrozná vec. Cestou riešil x telefonátov ohľadne svojej bakalárky, jej sekundového zviazania (v tlačiarňach ešte netušia čo ich čaká Slnečný deň) a mňa naháňal ako zdutú kozu. Ani si nevšimol, že detviansky šofér mi na hlavnej ceste nemieni dať prednosť a stále ma naháňal rýchlo odbočovať. Keby som ho poslúchla, má mierne - až dosť pokrčenú Natálku (ako svoj Renault Tália volá) a možno obaja by sme mali pekné aerbagové vankúšiky pred nosom. Detviansky šofér bol "ujo detviansky" a ako povedal: "ak by mu zošrotoval auto on by ho zošrotoval osobne tak, že by do tej Detvy ani nedošiel".
    Potom mi cestou ešte stál na rýchlosti, takže nedodržujúc predpisy sme sa v meste vyšplhali na skoro 70 km za hodinu. To som mu však rázne zatrhla Hnev, lebo ja chcem predpisy dodržiavať Rozpaky, takže som hu upozornila, že pokutu platí on. Prestal Žmurknutie.
    Šťastne sme došli až domov, kde sa mi ešte podarilo krásne zacúvať = zaparkovať medzi dve vozidlá (ach aká som hrdá Úsmev).
    Do konca mojej autoškoly ostáva osem jázd a nejaké dva tréningy na cvičisku. Dúfam, že to nejak šťastne dotiahnem (lebo teóriu sa učím len keď sa mi nedá spať a je otázne či pri tom ešte vnímam) a počas tých jázd nestretnem zasa oného "šoféra". Pevne verím, že najbližšie budem komentovať len menej adrenalínové skúšky z autoškoly.
    April 06

    Nová verzia programu Phun

    Na konferencii Učíme pre život som pri dopĺňaní zdrojov rôznych programov zistila, že program Phun má už svoju novšiu a podstatne rozšírenejšiu verziu. K súčiastkám napríklad pribudli ozubené koliečka ktoré umožňujú vytváraž ďalšie zaujímavé stroje a prístroje. Okrem toho sa v ňom dajú nastaviť rôzne jazykové mutácie (slovenčina nie Rozpaky) a pribudlo aj množstvo ukážok hotových výtvorov, medzi iným fungovanie motora, fontány alebo aj robot (viď foto obrazovky programu s robotom). Ak si chcete program stiahnuť odskočte si na stránku www.phunland.com
     
    April 01

    Konferencia Učíme pre život

    Príchod do Kysuckého Nového Mesta (ďalej len KNM) bol úžasný. Okrem starých známych moderných učiteľov (pardón mladých + zvyšok rovnako Žmurknutie) ma veľmi prekvapili moje klubistky (rozumej z klubu moderných učiteľov, ďalej len KMU), ktoré ma vítali ako keby som došla z Anapurny Rozpaky. Zlaté žienky Srdce!
    Veľmi rýchlo sme sa ubytovali, prezliekli a začali fungovať... Najrýchlejší štart mala určite Biba, ktorá patrila k organizátorom konferencie. My ostatní sme sa však museli tiež rýchlo aklimatizovať. Správca siete v učebni, kde bol môj workshop mi hodinu pred jeho konaním povedal, že to v podstate nefunguje, ale ešte má čas a že v čase jeho začiatku to bude fungovať. Keď aj nie na 90% ale niečo isto. Zlatý človek Hnev!
    To už je ale tá správna hodina a ja s Ľubkou začíname. Ona sa stala počas niektorých mojich workshopov mojim prvým asistentom a okrem ovievania snáď robila všetko. Ďakujem Ľubi SrdceSrdceSrdce!
    Večer ešte naberáme silu na akciu, ktorú neskôr pomenujem ako aktívny boj proti fajčeniu. Zo stola s učebnými pomôckami firmy xy si požičiavame lebku (tete vrátničke vysvetľujeme, že my môžeme, že sme organizátori Slnečný deň a že ju vrátime), vyberáme z nej mozog (cestou strácame a nachádzame aj nejaké tie zuby) a prenášame ju tajne na izbu. Vkladáme ju Bibe do stolíka s jednou Ľubkinou cigaretou a snažíme sa chaotickým pobehovaním, neustálim upratovaním a vychvaľovaním nočného stolíka ako miesta na uloženie nejakých vecí "donútiť" Bibu ho otvoriť. Konečne sa chytila... Úsmev
    V ten večer lebku použijeme aj na susedy v bunke po tom, čo sme ich na ovocie nalákali do našej časti. Večer sa ju snažíme vrátiť, ale dostatočne včas sme boli upozornení na alarm a tak sa sťahujeme späť do izby. To by bol pohľad pre bohov, keby nás takmer v pyžame pristihli policajti pobehovať s lebkou po škole Ach jaj!.
    Ale konečne ku konferencii...
    Fajn akcia nahrádzajúca zrušené konferencie Infoveku, množstvo dobrých prednášok z rôznych oblastí, ktoré som si ale pre svoje aktivity (4x workshop, 1x prednáška o Daltone) moc neužila. Ale to čo som videla stálo za to. Vrátane prvostupniarskej burzy nápadov, na ktorej sa zišli šikovné žienky a (podržte sa Prekvapenie) aj chlap! Konferencia vyvrcholila v sobotu večer slávnostnou večerou aj keď prednášky a workshopy pokračovali aj v nedeľné dopoludnie.
    Napriek neskutočnej únave (ktorá vyvrcholila v pondelok mojou zvýšenou teplotou od vyčerpania a to som mala v škole rodičovské a prednášku psychológa) som rada, že som sa konferencie zúčastnila. Medzi mojimi priateľmi pribudli ďalšie veľmi šikovné pani učiteľky i mladí muži z P-Matu, ktorí po dvoch dňoch pochopili moju hru s vysielačkami a pridali sa k nej Žmurknutie.
    Viac o konferencii, prednášané materiály a videá nájdete na tejto stránke.

    Z konferencie na konferenciu

    Ráno nás čakal odchod z Viedne a polovicu z nás aj presun do Kysuckého Nového Mesta. Predtým sme ale ako v mrákotách (však po 2 hodinách spánku) absolvovali posledné hotelové raňajky. Pri odchode sme museli prekonať 4 prekážky:
    1. vydiskutovať si pri platení miešaný nápoj, ktorý sme si z izbového baru rozhodne nepripravili,
    2. Roman musel nájsť kľúče od auta (chvíľu bol v šoku, lebo pri prvom uskladnení na našej izbe si tam nechal peňaženku a trošku sme ho napínali Uštipačnosť, ale toto sme fakt nemali na svedomí Bezradnosť),
    3. Biba musela vydiskutovať a urýchliť príchod meškajúceho vozidla číslo dva z Bratislavy Mobilný telefón,
    4. Peťo musel ako poriadny logistik naložiť do Romanovho auta všetko tak, aby sa v Pezinku vedel bez problémov z neho vyložiť a zároveň nepoškodiť svoje prezentačné pomôcky (rozumej televízor s plochou obrazovkou, ktorý si do Viedne doviezol).

    Posledná rozlúčka so zvyškom výpravy a ide sa. Romanova Gréta (navigácia) nás vedie podivnými uličkami ale bezpečne vyvádza z Viedne a smeruje na Slovensko. V Bratislave priberáme do auta Bibu a v duchu sa modlíme, aby nás nestretol žiaden zvedavý policajt. Na toto auto nás ide totiž o jednu osobu viac. Od Pezinka, kde má Peter zaparkované svoje auto, sme však vzoroví Žmurknutie.
    Danka a Janka vzadu v aute kúsok zdriemli a ja si zatiaľ pripravujem workshop, čo ma čaká hneď poobede. Skôr na to nebol čas a ani sily. Teraz sila tiež nie je, ale čas musí byť. Cestou nám volá Peťo a spôsobuje svojou anglickou polštinou výbuchy smiechu v aute. Konečne sme v Kusuckom Novom Meste. Takže z práce do práce...