Martina's profileVšetko, čo môžu robiť ži...PhotosBlogListsMore  |  Tools Help |
|
|
June 27 Keď prevládajú emócieTak je ďalší rok za nami...
 Vyprevadila som žiakov, ktorých som učila 4 roky dosť hodín, takže to beriem, ako keby som vyprevadila do veľkého sveta vlastnú triedu. Aj keď v takejto malej škole je každá trieda "moja". Myslím, že si tu naši štvrtáci osvojili také vedomosti a zručnosti ako na máloktorej škole. V podstate by som mohla byť spokojná, keby...
Volal mi nahnevaný otecko, ako to, že má jeho dieťa xy dvojku z matematiky, keď mu vychádza priemer 1,2. To isté potom triednej učiteľke. Nedal si vysvetliť, že doba počítania priemerov je dávno za nami, že nie je známka ako známka, ani to, že sme dieťa do poslednej chvíle skúšali aby sme sa čo sa týka jeho hodnotenia správne rozhodli. Jeho hodnotenie sme omieľali aj na klasifikačnej porade, zvažovali sme jeho schopnosti, porovnávali prvý a druhý polrok... Skončil s tým, že s našou školou už nič nechce mať, nemieni sa prísť pozrieť ani na jeho práce, na základe ktorých sme sa rozhodli a napriek môjmu návrhu, že si dieťa môže dať komisionálne preskúšať predpokladám, že nevyužije ani túto možnosť.
Celé toto ma mrzí z viac dôvodov...
1. Bol to rodič, ktorý nám rád pomohol, vždy sme dobre vychádzali.
2. Nedal nám možnosť dokázať mu, že sme sa rozhodli správne a že hodnotenie jeho dieťaťa je spravodlivé (možno sa bojí, že mu to dokážeme
 ).3. Je mi ľúto toho dieťaťa, pretože práve pre prístup rodiča má pocit, že zlyhalo. Dvojka je super známka a ono samo uznalo, že na jednotku nemá. Neublížili by sme mu viac, keby sme ho hodnotili nesprávne?
Od prvej triedy učíme deti sebahodnoteniu. V štvrtej triede už sami kriticky dokážu posúdiť svoje výkony a schopnosti. Škoda, že to nevedia aj rodičia. Možno by dnes bolo o jedného smutného žiaka a o jedného smutného učiteľa menej.
June 25 Malé dedičstvo našich žiakovKaždý rok vyprevádzame z našej školy "do sveta" ďalších absolventov - štvrtákov. Väčšinou im do batôžka (ako keď mamka vyprevádzala do sveta Jana) zabalíme pár drobností. Nebude to iné ani tento rok. Batôžky sa už balia...
Okrem toho dostávajú také malé "dedičstvo" - CD (neviem, či tento rok to nebude musieť byť už DVD
 ) kde nájdu školskú webovú stránku s ich prácami, fotografie z ich školského života a ďalšie svoje malé, či väčšie práce, ktoré sa na školskú stránku nevôjdu. Takéto CD má viac významov. Okrem toho, že majú super pamiatku na svoje školské roky v našej škole, majú akési portfólio svojich digitálnych produktov, ktorými môžu preukázať na novej škole svoje schopnosti. Pevne verím, že so zavedením informatiky ako povinného predmetu na druhom stupni škôl už majú minimálne zabezpečený prístup k počítačom a dúfam, že aj postupný rast ich ďalších schopností.
Tak nech sa Vám decká darí!  June 19 Z čoho "rastú" a "žijú" lektoriKto lektoroval čo i len jedno vzdelávanie isto na konci sumarizoval, či splnil očakávania absolventov kurzu, či ich naučil čo chcel...
Mňa dnes potešili učitelia zo ZŠ, Jilemnického 1813 vo Zvolene. Prečo?
Dlho som nerobila kurz pre učiteľov výhradne jednej školy, ale z tohto som mala radosť. Počas kurzu bolo vidno, že ich téma projektového vyučovania zaujala. Už na druhom stretnutí mali premyslené super projekty, ktoré aj realizovali a dotiahli v príprave do zdarného konca = spracovali do šablóny a vyvesili na portál ITN. Mali ohromnú radosť nielen z toho že to dokázali (poniektorí naozaj začínali ako počítačovo negramotní učitelia) ale aj z nadšenia, ktoré novým spôsobom vyučovania priniesli deťom. Ako kolektív si vzájomne pomáhali, povzbudzovali sa... Proste pracovať s nimi bolo potešením a ich výsledné práce sú obohatením portálu ITN.
 A keďže sa im vzdelávanie páčilo (veď pri toľkom úspechu sa im ani nedivím
) už teraz sa teším, ako ich v budúcom školskom roku naučím robiť webové stránky.Pre mňa bol dnešný záver kurzu psychickou odmenou po ťažkých dňoch. A ak by ma niekto meral, isto by zistil, že som hrdosťou nad "svojimi" učiteľmi podrástla aspoň 3 cm. June 16 Posledné stretnutie KMU v tomto školskom rokuPosledné stretnutie Klubu moderných učiteľov v Lieskovci bolo zábavnejšie ako tie ostatné. Pani učiteľky sa zmenili na deti a za pomoci Lego panáčikov, gombíkov i fazuliek vytvárali svoje prvé animácie. Užili sme si kopec zábavy. Veru, vytvoriť animáciu nie je také jednoduché a vybrať si k nej najlepšie z množstva zvukov, efektov či hudby dá tiež zabrať.
Tak pani učiteľky, dúfam, že som Vás poriadne navnadila a že aj v budúcom roku sa klubu budete zúčastňovať. Bude totiž zas iný a verím, že kus lepší.
PS: Tu je ukážka jednej z prác pani učiteliek
 . Mimochodom, ešte sa musíme naučiť, ako si práce zverejniť na internete a svojom blogu June 10 Neuveriteľné!Fakt som toto považovala za zlý žart, ale je to tak. June 01 Ach tie projektyDôvod prečo som na svoj blog nepridala dlhšie nič nové bol fakt, že som zabila kopec svojho času obhajovaním Portálu moderných učiteľov pred osobami, ktoré s ním nič nechceli mať (ale na to som bohužiaľ prišla veľmi neskoro) a pracovala (a pracujem) na viecerých projektoch. Teraz nemyslím tie žiacke (tie nestíham spracovať do šablóny) ale tie, ktoré Vám sľubujú kopec peňazí na zlepšenie podmienok vyučovania, športovania, integrácie, modernizáciu...
Je fakt, že sme v oblasti získavania podpory projektov úspešní (až tak, že ma upodozrievajú z nejakej zákulisnej podpory) ale nikto nevidí, koľko projektov nám neprešlo (10 úspešných, 15 neúspešných
 ). A v nich je kopec mojej zbytočnej práce  . Na jednej strane chápem, že rozhodiť peniaze všetkým by bolo zbytočné, lebo množstvo škôl ani nevyužíva to čo má (počula som o škole, čo má PC prikryté v suteréne dečkami
). Na druhej strane sa človek ide zodrať preto, aby mal lepšie podmienky na vyučovanie, čo by v konečnom dôsledku malo byť samozrejmé. Veď uznajte, píše lekár projekt na skalple či rontgeny? Jediné, čo mi aj tie neschválené projekty umožňujú je snívanie. Aké by to bolo super, keby...
A tak sa trápim ďalej a vduchu nadávam na všetkých byrokratov, čo tie tlačivá robia také zložité. |
|
|
