Tak a je to tu! Do začiatku školského roka ostáva len pár dní. Pracujeme tuho a vymýšľame, čo by sme ešte na našej škole pomenili. Jedáleň sa mení na reštavráciu, žiacke wecká sú ako rozkvitnutá lúka (snáď sa nám tam nebudú žiaci zabúdať) a triedy po pravidelnom sťahovaní začínajú nadobúdať super podobu. Viac napovie fotogaléria .

...zaznelo nevinne na obede.

Nie, reč nebola o adopcii zvieratiek zo ZOO, ale nádhernom novinovom vtákovi, ktorý farebne ladil s novým, nedávno vytvoreným batikovaným a maľovaným tričkom.

Týmto som naznačila len pár super aktivít, ktoré nás čakali na tohtoročnej Letnej škole moderného učiteľa. Dôvod prečo toto píšem až po nej bol v mojom aktívnom podiele na jej programe. Takže kým ja som vysvetľovala čo je to Dalton, aké super projektové vyučovania môžu učitelia robiť, ako môžu využiť blogy, kým sme sa hrali s fotografiou, vytvárali kreslené ale aj Legové animácie či batikovali tričká, Lukáš Bajer učil prítomných prezentačné zručnosti a time manažmentu (aby toho stihli ešte viac ).

Katka Lucinkiewiczova s nami realizovala úžasné aktivity v rámci tvorivej dramatiky (už sa teším, ako ich budeme robiť v škole) a nádherné boli aj ďalšie tvorivé dieľne (v rámci oboch turnusov) a aktivity v ktorých sme kadečo tvorili alebo cvičili rôzne cviky na našu sedením pri počítači zdevastovanú chrbticu. K tomu počas celého týždňa fungoval foto a videokrúžok, ktorých členovia vytvorili nádherné videá i foto prezentácie (teraz si uvedomujem, že to neviem ani pomenovať ).

Výlet do Bystrianskej jaskyne a na Chopok bol super dychovým cvičením (hlavne na ten Chopok, kde sa v plnej miere ukázal môj železný deficit ).

Keď k tomu všetkému zarátate spoločnosť inšpirujúcich na rovnakej vlnovej dĺžke naladených učiteľov (čo sa ukázalo v burzách nápadov), tak tento týždeň je síce namáhavým a vôbec sa nedá o ňom hovoriť ako o oddychovom, ale pôsobí ako dobíjačka učiteľskej energie.

Keďže sa snáď o pár rokov dožijeme aj rekondičných pobytov učiteľov, myslím že s pridaním pár úplne oddychových a zdraviu prospečných aktivít a procedúr by sa týždeň LŠMU mohol zmeniť na ozdravný pobyt, ktorý by nielen prospel zdraviu ale pôsobil preventívne proti ich vyhoreniu.

 

PS1: Vo fotogalérii nájdete pár fotografií z aktivít, ktoré sa mi podarilo aj nafotiť. Na zvyšné som bohužiaľ nemohla ísť .

PS2: Celý vzdelávací program bol hradený spoločnosťou Microsoft, čomu som na jednej strane rada, ale na druhej je pre mňa nepochopiteľné, prečo inštitúcie, ktoré sú platené z našich daní, nenapadne takýchto aktivít robiť viac.

Možno na to nevyzerám, ale zbožňujem svoju záhradu i tú drinu v nej. Robím s ňou kadejaké hókusy-pokusy a pestujem v nej všakovaké netradičné druhy zeleniny či ovocia, ktoré potom narastú do obludných rozmerov a ja pri tom neviem, čo s nimi. Úžasným príkladom je moje minuloročné pestovanie artičokov, ktoré mi zabrali štvrtinu záhrady a vytvorili pichľavý les mojej výšky. Nechcem ani spomínať, ako som si v jeseni nadávala, keď som sa snažila tú hrôzu vyklčovať. Popri tom, výsledok z oného pestovania bol jeden plech zapečených artičokov so syrom (z ktorého sme zjedli syr a zle spracované pichľavé potvory skončili v koši) a jednu malú fľaštičku zavarených artičokov, ktoré sme použili na jednu jedinú maličkú pizzu. Ale aspoň som počas oslavy mojich narodením na záhrade mala možnosť zrealizovať aktivitku s mojimi učiteľkami, pri ktorej si každá mohla preskúmať (a tým aj zdevastovať ) jeden artičok a hľadať, čo z neho by ešte mohlo byť jedlé.

Ale pre iné toto píšem... Tento rok mám pocit, že moja záhrada funguje podľa daltonských princípov - teda totálne samostatne. Popri tom tu nájdete vzájomnú spoluprácu (fazuľa sa ťahá po paradajkách a burina zabraňuje vysušeniu iných rastlín) ale aj samostatnosť (nepolievaná, nepletá, len to proste rastie).

A ja som jej vďačná, lebo na ňu fakt nemám čas. Napriek tomu (viď fotogaléria) to tam rastie a ja si v duchu sľubujem, že jej to budúci rok vynahradím.