1. Na hodine je väčší kľud. Každý robí svojim tempom, nikoho neotravujem (a neznervózňujem ) zbytočným výkladom alebo postupmi.
2. Akonáhle žiaci pochopia učivo, ďalší výklad (pre zopakovanie učiva, žiakom, ktorí na prvýkrát nepochopili, oneskorencom alebo žiakom, ktorí sa vrátili po chorobe) už robia samotní žiaci. Pritom sa sami učia, čo je super .
3. Na hodine je väčšia disciplína a super pracovná atmosféra. Keď sme spoločne riešili úlohy na tabuli, niektorí žiaci len pasívne odpisovali výsledky a nerozmýšľali. Teraz každý pracuje sám, alebo v prípade potreby spolupracuje s kamarátom.  
4. Podstatne sa zlepšila disciplína žiakov. V triede je tichšie ako keď som všetko učila ja a každú chvíľu musela upozorňovať vyrušujúcich (keďže nepracovali, mali čas vyrušovať ).
5. Zlepšila sa úspešnosť slabších žiakov. Sú nútení pracovať samostatne a ja mám na nich viac času pri ich individuálnom vedení (to sa týka aj individuálne začlenených žiakov). A keďže pracujú, snažia sa a zlepšujú svoje výsledky, mám dôvod chváliť častejšie ako predtým. Čo ich zas motivuje k ďalšej práci.
6. Ja mám dosť času na všetkých, čo to potrebujú a dokonca na priebežnú kontrolu ich práce priamo na hodine. Všetkým stihnem príklady opraviť i pripísať pochvalu !
7. A čo je veľmi dôležité, mám pocit, že deti sa učia s oveľa väčšou radosťou, tlačia ma k zadávaniu a tvorbe ďalších úloh. Po hodine sú spokojní (priam chrochtajú blahom ), koľko práce urobili (o učiteľke ani nehovorím = tá chrochtá blahom takto verejne ).

Takže naozaj JE MENEJ VIAC a ja len dúfam, že nedostanem list od ministra, že mám vrátiť 75% platu .

PS: Ak ste ešte stále v štádiu že viac učíte ako je "zdravé", skúste to. Rada si prečítam skúsenosti iných.

Minule som tu písala o mojej snahe prenechať viac práce a iniciatívy na žiakov. V tomto smere som neostala sama. Ako dnes skonštatovala moja pani učiteľka Slavka, aj ona je s týmto prístupom k žiakom spokojná. Keď sa všetko robilo na tabuľu, pár žiakov pracovalo, ostatní len odpisovali (však načo rozmýšľať, keď iní to robili za neho, nie? ). Teraz pár minút vysvetľovania a kopec samostatnej práce s individuálnym prístupom pre tých, čo to potrebujú a množstvom voliteľných úloh navyše, pre šikovných. To je stručný recept na aktivizáciu žiackej práce na hodinách. To však nie je všetko...

• Dieťa sa učí organizovať si svoj pracovný čas = ak nestihne spraviť úlohu v danom dni, má možnosť na nej pracovať ďalší deň, rozhodne ju však musí dokončiť. Učí sa tak vytrvalosti.
• Značenie vypracovaných úloh má svoj psychologický efekt, veď kto z nás sa neteší, keď dokončí prácu a vo svojom pracovnom kalendári si môže vyškrtnúť jednu položku?
• Učiteľ má značením vypracovaných úloh počas dňa na tabuli prehľad o tom, ako žiaci systematicky pracujú, žiaci v zošite vidia, ako ich systematická práca posúva dopredu.
• Žiakom sa zníži počet domácich úloh = kto cieľavedome pracuje v škole, má menej práce doma.
• Učia sa spolupracovať = + v zošite nie je nedostatkom.
• Hodnotenie každej práce i celého týždňa učí žiakov sebahodnoteniu (ako som pracoval, čo sa mi darilo a čo nie) i sebareflexii (čo urobím, aby som sa zlepšil).

Zavedenie Úloháčika isto so sebou prinesie aj problémy (radšej si ani nepredstavujem, čo niektorí rodičia o nás zas utrúsia ), ale je to dosť systematický krok v riešení domácej prípravy žiakov. Uvidíme ako sa osvedčí. Dúfam, že Vám po nejakom čase budem môcť priniesť pár zaujímavých informácií z jeho využívania.

• príprava na taký deň trvá celý týždeň,
• nápad pretvárajú do podoby úloh, cvičení, pracovných listov,
• prehľadávajú knižnice, časopisy, zbierajú pomôcky,
• celý blok si musia poriadne premyslieť a zmanažovať aby to malo všetko hlavu aj pätu?"

A ja k tomu dodávam, že ak sa vám zdá, že deti nerobia nič, len sa hrajú...

• žiaci urobia počas dňa oveľa viac práce ako hociktorý iný,
• učia sa s radosťou a zvedavosťou,
• sami vyhľadávajú informácie a naučia sa o danej téme veľa nového,
• diskutujú, pýtajú sa, premýšľajú,
• vzájomne si pomáhajú a manažujú svoj pracovný čas,
• zažívajú radosť z úspechu (individuálnu aj kolektívnu).

Takže ak sa vám zdá, že učiteľka postaví na stôl plyšiaka a ostatné ide samo, je za tým kus vzdelávania, práce na sebe, tvorivosti, týždeň prípravy a poctivej učiteľskej práce .

    
O Daltone na Reflexe TV Markiza from MartinaChalachanova on Vimeo.

1. Nikto vám nemôže zabrániť byť najlepším učiteľom na svete.
2. Všetko je o kontakte - kontakte učiteľa so žiakmi, učiteľa s rodičmi, žiakmi a učiteľmi navzájom...
3. Byť k niekomu láskavý nestojí veľa peňazí.
4. Vždy máte možnosť začať znova.

Prezident Dalton International - Roel Roehner zas vo svojej prednáške upozornil na to, že dať niekomu zodpovednosť ešte neznamená, že sa stáva automaticky zodpovedným. Musí sa to naučiť. Upozornil tiež na to, že je rozdiel v sebahodnotení (ako som pracoval) a sebareflexii (ako som to zvládol, čo budem robiť ďalej), rozdiel medzi pracovať spoločne a spolupracovať. Je rozdiel medzi vysvetľovaním (učiteľ prezentuje SVOJE vedomosti, vysvetľovanie je dlhé) a inštruktážou (vedie k aktivite žiakov, je krátka). Na grafe rôznej úrovne školskej práce, či vzdelávania (znázornenom na obrázku) poukázal na to, že snahou učiteľov by malo byť dostať sa v hierarchii na čo najvyššiu úroveň.

Popoludňajším programom boli dve kolá seminárov. Musím poďakovať mojim žienkam, že obetovali jednu prestávku a študovňu školy obsadili našimi projektami. Kým som ja prednášala o tom ako realizujeme dalton na našej škole a ako sa v ňom i mimo neho využívajú IKT, nasával zvyšok výpravy nové poznatky. Keďže veľa z prítomných poslucháčov bolo zo Slovenska, asi som niektorým nasadila poriadneho chrobáka do hlavy .
Slávnostná večera bola naplená stretnutím starých a nových priateľov a večerný program pokračoval na izbe dorážaním posledných mililitrov likéru a bojovným kolom našej hry.

Na druhý deň nás čakali náčuvy v základných školách. My sme sa opäť dostali na školu, kde sme boli už predtým. Našli sme tu množstvo zaujímavých nápadov a videli sme, ako pokročili žiačikovia, ktorých sme navštívili pred rokom. Už minule pani učiteľky vyjadrili smútok nad tým, že aj oni by sa šli niekam pozrieť, tak sme ich pozvali k nám. Vlastne sa už tak poznáme, že Lenka navrhla, že ich už aj prenocujeme u nás doma . Tak som zvedavá, či naozaj prídu. Nechali sme im v ich počítači aj našu prezentáciu a žiacke práce.

Popoludní sme sa potúlali ešte po Brne a nakúpili nejaké darčeky. Cestou na autobus sme boli chvíľu stratení, lebo nikto v podchode s takmer desiatimi východmi nám nevedel povedať ktorý vedie na správne miesto. Každý nám odporúčal niečo iné. Vtedy zavládla panika, ale všetko sme zvládli. Pri ceste späť užívajúc si služieb stevardky, popíjajúc kávu, čaj, čokoládu i capučíno a sledujúc dva výborné filmy sme oddychovali. Z toho dôvodu som nestihla napísať blog skôr, ale aj oddýchnuť si treba, nie?

V závere musím vysvetliť názov dnešného príspevku. Po roadshow moderných učiteľov, kde som propagovala dalton, sa do Brna vybralo toľko slovenských učiteľov, že tvorili minimálne tretinu všetkých prítomných. A keďže si stále myslím, že tento spôsob vzdelávania je naozaj dobrý, som len rada a teším sa na našu spoluprácu.

PS: Fotografie ešte doplním, toto je len ich časť z jedného fotoaparáta.