Pre objasnenie situácie musím povedať, že v jednej triede sme dali tri dvojky zo správania. Dávame ich s čistým vedomím a svedomím, že jednoducho určitý druh správania (šikana, drdzé odvrávanie a vulgárne nadávanie učiteľom i žiakom, agresivita voči žiakom, nerešpektovanie učiteľov, nepovolené odchody zo školy - keby sa dieťaťu vtedy niečo stalo, kto by bol zodpovedný?) nebudeme tolerovať. Pred týmto posledným krokom samozrejme predchádzali všetky potrebné predošlé = pokarhanie triednym učiteľom, riaditeľom školy, pohovory so žiakmi i rodičmi, upozornenie na to, že im hrozí dvojka zo správania. Dvaja rodičia zobrali daný fakt (zníženú známku) ako krok potrebný pre "spacifikovanie" svojho dieťaťa. Chýba číslo tri, že? A práve o to ide...

• Že sa mi divia, že taká tvorivá riaditeľka sa drží nejakých metodických pokynov, ich ... je proste taký. Som tvorivá, nedržím sa, inak by mal štvorku !
• Že pani učiteľka je slabá, nezvláda deti a ešte aj riaditeľku si musela pozvať na rozhovor... Nie rodičia, vedela som, ako by ste po nej kričali na dvore a práve preto som chcela, aby ste prišli do zborovne. Mama je tiež slabá, keď si na rozhovor zobrala otca??? Mimochodom každý s ním mal už čo-to do činenia. Bože, mám kompletne slabý učiteľský zbor !
• Že asi čakáme sponzorský dar...  To isto, my v škole takmer plnej sociálne slabých detí sme na to zvyknutí. Z osady mi nosia...
• Že sme mu = hokejistovi pokazili život. My, alebo on s ich podporou si ho pokazil?
• Že na nich sedíme (aj rodičoch) a ani sa im nezdravíme. Otca sme videli za tri roky druhýkrát, nemal by sa on zdraviť prvý ženám? ...

Všetko by bolo už dávno inak, keby rodičia boli ochotní s nami pri výchove dieťaťa spolupracovať. Podporované z ich strany názormi na to, ako sa jemu ubližuje, ako sú všetky učiteľky hlúpe, neschopné a čo on všetko nemusí (výchova tipu "Ja som hokejista, kto je viac") spôsobí, že sa takto bude správať ďalej. Pri poslednom pohovore sme ich upozorňovali na to, že odmieta pracovať s tým že učiteľka má ísť do... Skončilo to tým, že sa máme my zamyslieť, ako ho motivujeme k práci. Bože, ak už v našej škole nie sú deti motivované k práci, tak potom v ktorej inej? Malý je pri tom poriadne prešibaný a robí si s prepáčením prdel aj z nich. Raz sa im to vráti, len ho je škoda .
Celý tento príspevok (okrem toho, že pôsobí terapeuticky na moju dušičku ) vedie k jednej prosbe, či odkazu (ak toto čítajú aj nejaký rodičia). Keď si dávate auto do servisu, očakávate, že vám ho opravia. Prečo od nás čakáte, že budeme mať za cieľ ubližovať deťom?
Ako uvádzame v našom školskom vzdelávacom programe: "Žiaci, učitelia a rodičia sú partneri, ktorí sa spoluprácou vzájomne obohacujú. Partneri sa neohovárajú, ale dohovárajú si spoluprácu, partneri sa rešpektujú a spoločne plánujú. Pri nezhodách spoločne hľadajú kompromisné riešenie." Škoda, že niektorí nemajú záujem o toto partnerstvo.

• výber operatéra - 2000 Sk
• výber operatéra s nejakou atestáciou (asi druhou) - 3000 Sk
• výber operatéra s potrebou príchodu z domu - 5000 Sk

Neľakajte sa, bolo to ešte v starej mene ale aj tak... Manžel to nazval legalizáciou úplatkov . Síce som už rok nebola u doktora ale pamätám si poplatky 20 Sk za potvrdenú priepustku. Keď jednoduchou matematikou vynásobím, že v bločku prázdnych tlačív je ich 100, len za tento smiešny úkon získal lekár 99x20 Sk = 1980 Sk. Tých 20 Sk nerátam pre náklady na zakúpenie tých tlačív .
Mňa už v tom období napadlo, že aj my v škole by sme si mali účtovať za nejaké tie úkony. No čo sme horší? A pretože to už mám premyslené podelím sa s mojimi návrhmi:

• výber učiteľa pre 2 ročníky - 2000 Sk, pre 4 ročníky - 4000 Sk
• výber učiteľa pre 2 ročníky s 1 kvalifikačnou skúškou - 3000 Sk, pre 4 ročníky - 6000 Sk
• výber učiteľa pre 2 ročníky s 2 kvalifikačnou skúškou - 4000 Sk, pre 4 ročníky - 8000 Sk
• zapisovanie známok do žiackej knižky: 1 zadarmo (radi ju píšeme), 2 - 20 Sk, 3 - 40 Sk, 4 - 60 Sk, 5 - 80 Sk + 20 Sk traumatický príplatok pre učiteľa
• zapisovanie známok do internetovej žiackej knižky zdarma (zľava 100%)
• zapisovanie známok na vysvedčenie - trojnásobok ceny do žiackej knižky
• opätovné skúšanie z nutnosti opravy známok - 50 Sk za každé + každé desiate zdarma

Teraz mi je ľúto, že som neabsolvovala Berove vzdelávanie k sebavedomiu učiteľa, asi by som si pýtala aj viac .

PS1: Toto sú taxy pre prvý stupeň, prosím druho a treťostupniarov, aby si vypracovali vlastné .
PS2: Ospravedlňujem sa, za možno článok "od veci", to už toho mám asi dosť, tak hold mi zašibkáva .

Dnes som sa konečne dostala k tomu, aby som si v podpore svojho zúfalstva z práce v našom slovenskom školstve prečítala návrh zákona o pedagogických zamestnancoch. A poviem Vám, moje zúfalstvo sa prehĺbilo ešte viac. Asi som mala radšej čítať Pippi Dlhú Pančuchu ...

• Síce vám zarátajú pedagogickú prax, triednictvo aj doterajšie kvalifikačné skúšky, ale odteraz ak chcete platovo postúpiť musíte sa vzdelávať (vzdelávanie platiť z rôznych zdrojov) a zbierať tak kredity. To znamená, že ak ste sa aj doteraz vzdelávali ako besní, figu je Vám to platné a začínate od nuly ako tí, čo doteraz nerobili nič.
• Keď patríte do skupiny, čo nemá prvú, či druhú kvalifikačnú skúšku, na jej vykonanie si musíte nazbierať najprv kreditíky, ktoré Vám umožnia ju vôbec vykonať . Nielenže prídete o nazbierané kredity, ešte aj tak k tomu musíte spraviť prácu. Nepripomína Vám to "výhodné" nákupy s bodíkmi v rôznych obchodoch? Potom Vás aj poraziť môže, keď zistíte, že aj bez bodov ste to isté (či kvalitnejšie) mohli kúpiť normálne . Po skúške sa kolotoč opakuje, zbierate kredity odznova .
• Kredity môžete získať aj za tvorivú prácu = učebnice, články, odborné publikácie. Hodnotiť sa budú podľa normostrán (30 riadkov/60 klepov). Ale pozor, môžete vydať aj celú knižnicu, houby je Vám to platné, lebo Váš strop je 30 kreditov.
• Riaditelia škôl počas svojej činnosti osprostievajú a preto si musia v pravidelných intervaloch svoje vzdelávanie obnovovať. Na toto vzdelávanie sa obzvlášť teším, lebo ja sa vzdelávam rada, ale musí to stáť za to. Ktovie, kto bude pripravovať jeho obsah... . Zažila som aj "ministerské", kde mi čítali školský zákon. Ďakujem, čítať ma naučila už pani učiteľka v prvej triede .
• No ak sa po tom všetkom, čo ste doteraz čítali chystáte vzdelávať, tak pekne zabrzdite. Do roka máte nárok len na 5 dní plateného voľna na tento účel . Ja sa mám super, lebo mám toľko nevyčerpanej dovolenky, že by som sa mohla na takmer 4 mesiace zbaliť a učiť sa, učiť sa, učiť sa...
• No a ešte taká drobnosť. Kreditíky, tak ako rádioaktívny materiál, majú svoj polčas rozpadu. Niektoré Vám zmiznú po dvoch rokoch, niektoré po siedmych. Fakt bude zaujímavé kto bude tento stav sledovať.
• A ešte jedna novinka! Register pedagogických zamestnancov. Hocijaký šikovný mladík/slečna asi nebude mať problém zistiť o svojom pedagógovi čo len bude chcieť. Nabúrali sa do iných "tajných" údajov, taký register bude pre nich hračka . Ale má to svoje výhody. Ak mi začne zašibávať, hneď to budú vedieť aj v "centrále".

Ak sa chcete potešiť obsahom návrhu zákona, tu nájdete jeho kompletné znenie. Teda kompletné... To, koľko kreditov za čo sa nedozviete a v podstate si môže ministerstvo nastaviť pravidlá tak, že aj keď sa pototo... nenazbierate ich potrebný počet. Veď predsa treba šetriť štátny rozpočet!

 PS: Ja strašne rada zbieram kupóniky ... Nemohli by nám ich vydať a ja by som si ich lepila do knižočky sťaby do indexu ? Potom by sme si ich s kolegyňami ukazovali a porovnávali, ktorá má viac .

Veľkonočné prázdniny mi nezačali závideniahodne. K rodičom sme došli zároveň so záchrankou…
Môj ocko oslávil pred koncom roka sedemdesiatku a nech sa snaží akokoľvek, zdravíčko mu už neslúži tak, ako by si predstavoval. Na jeho šťastie, záchranári ho nechali stráviť sviatky doma a tak sme síce mali viac starostí, ale boli sme spolu.
Keby som mala môjho ocka zaradiť do rôznych tipov, asi by to bola sova. Bežne totiž funguje do pol tretej – tretej v noci, pozerá, alebo skôr drieme pri televízore a pobehuje po byte. Inokedy by som už spala, ale tentoraz som ho musela strážiť a tak som si pre nás vymyslela zaujímavý program.
Môj ocko je totiž veľký fanúšik astronómie a keby som sa dostala na odbor, na ktorý som sa prihlásila, asi by slovenské školstvo malo o jednu učiteľku menej . Ale osud to zariadil inak a som čo som. Ale zasa vďaka tomu som sa dostala na ITF do Viedne, kde som sa stretla prvýkrát s programom Microsoft World Wide Telescope .
Je vám jasné, ako sme s ockom strávili noc. Putovali sme vďaka tomu programu po Vesmíre, pristávali na Marse, obdivovali nádherné galaxie… Asi sa tá noc dala prirovnať len k nociam v Račkovej doline, kde ma pri dohasínajúcej vatre učil mená hviezd Veľkého voza.
Ak ste na program Microsoft World Wide Telescope zvedaví, tu nájdete jeho inštaláciu http://www.worldwidetelescope.org/Home.aspx

... existujú štandardy pre informačné systémy verejnej správy? Ja som mala tú česť sa dnes s nimi zoznámiť .

• nesmú byť vytvárané cez rámce,
• nesmú byť vytvárané pomocou tabuľky (ani len skrytú tam nesmiete mať),
• všetky obrázky, fotografie, linky musíte mať popísané zástupným textom (mám na stránke isto aj 1000 fotografií ),
• na webovom sídle musíte mať RSS a vyhľadávač,
• všetky vložené dokumenty musia byť len v povolenom formáte (napríklad prezentácia nie je povolený formát a musí byť uložená v .pdf),
• ak máte na stránke vložené video, musí mať titulky ak má titulky, musí mať synchrónne vložený zvuk a rovnako môže byť len v určitých formátoch...

Viac o tejto milej záležitosti sa dozviete tu. (Mimochodom toto "tu" je tiež nepovolená vec .)
A teraz prečo Vám to píšem, keď školy nie sú orgány verejnej správy? Lebo akonáhle máte na stránke školského úradu alebo obce link na Vašu stránku, musí aj tá spĺňať tieto štandardy.

Dnešné zoznámenie sa s nimi ma priviedlo do zúrivosti. To preto, že školy nedostali nikdy od štátu peniaze na stránky, robia si ich ako vedia ale potom sa nájde pár amatérov, ktorí vymyslia takéto niečo a zrušia nám roky práce. Chápem nevidiacich, ale ak máme mať stránky podla týchto štandardov, mali by sme na ne dostať aj pekný balík peňazí. Neiem si totiž predstaviť ako ani kedy by som moju školskú stránky prerábala podľa nich a firma by si za ňu zaúčtovala balík, ktorý môj rozpočet neunesie.

PS: Ak vás napadlo, spraviť ministránku školy len s nutným obsahom pre nevidiacich a zachovať starú "zlú" tak vedzte, že musíte vytvoriť paralelne úplne identickú stránku s tou prvou. Takže ak sa chcem vyhnúť poriadne mastným pokutám, musím vymazať zo všetkých verejných stránok Zvolena a Lieskovca svoje webové adresy alebo budem musieť asi po rokoch  zrušiť stránku, ktorá kedysi bola najlepšou školskou webovou stránkou na Slovensku.

PS2: Práve ma napadlo, že moja webová adresa je určite uverejnená aj na iných stránkach verejných inštitúcií. Takže neviem ako ju kompletne z ich zoznamov zmažem.

Posledný víkend som strávila pracovne v rekreačnom zariadení Priedhorie v obci Pružina.
Už len cesta tam bola zaujímavá. Trvala ako let do Dubaia, ale na rozdiel od neho, bola poriadnym dobrodružstvom. Našla som si trasu s minimálnym počtom prestupov (ich počet sa pohyboval od jedného do piatich) a vyrazila. Cesta cez Šturec bola fajn, až na to, že som sa utvrdila v tom, že práca na notebooku a Šturec sa neznášajú. Notebook a Donovaly sú fajn, Šturec už nie.
V Považskej Bystrici som si najprv overila z akého nástupišťa mi ide ďalší spoj. Tabuľa tvrdila nástupište 40, ich čísla som však nevidela nikde. Bola zima a tak som zaliezla do budovy stanice. Všetky 3 radiátory obsadili bezdomovci takže mne sa žiaden tepelný zdroj neušiel. Keď sa blížil čas odchodu, šla som pre istotu hladať tú 40-tku. Ha-ha… Ak niekedy budete cestovať do Považskej Bystrice, pripravte sa na adrenalínový šport. Na štyroch nástupištiach o dĺžke asi 100 metrov je v strede jedna jediná tabuľka, kde nájdete spolu všetky spoje, ktoré z neho odchádzajú. Autobusy nemajú tradičnú tabuľku s miestom kde ide, ale nad okienkom im postupne “behá” nápis s celou trasou. Vy pekne musíte počkať, či sa v texte objaví aj váš cieľ a až potom zistíte, či je to váš spoj. A ak náhodou nie, musíte utekať k ďalšiemu autobusu na opačnom konci nástupišťa a zopakovať ten istý proces (ak ten druhý autobus pravda stihnete).  A pozor na šoférov! Keď som sa pýtala na cenu lístka (že pekne odrátam euráče), pán šofér mi rovno povedal, že nech mu nejaké dám, že on mi vydá. Vtipný bol, že?
K víkendovke len toľko, že som tam stretla učiteľov mojej krvnej skupiny (väčšinou už starých známych) a že som rada, že som tam bola.

PS: Tvorivým učiteľkám prvého stupňa nebolo veľmi treba a tak sme v noci pred odchodom vylepšili červený fľak na koberci označením miesta činu. Chcela by som vidieť, aká bola reakcia domácich, keď do tej izby vstúpili. My sme sa bavili dobre.

Nie priatelia, dôvodom môjho dlhšieho mlčania na tomto blogu nebola moja chrípka, ale opatrovanie chorej mamky. V rámci voľného času som občas pobehala po internete a prijala nejakú-tú poštu od priateľov. A s ňou aj jeden podarený vírus .

Klávesnica mi odrazu vypovedala službu. Polovica z nej písala písmená správne, polovica namiesto toho čísla a kadejaké znaky. Predstavte si situáciu, že odrazu pri komunikácii cez skype alebo messenger začnete takto písať. Na druhej strane sa priatelia čudujú, čo to píšete a vy im neviete povedať čo sa stalo. Zistila som kde je "0" a používala som ju namiesto "o" a keďže mi zrušilo "i" všade som písala "y". Hrubica - nehrubica všetko jedno . A keď došli znaky, tak sa nahrádzali bodkou alebo niečím podobným, na čo som natrafila. Poznáte hru na obesenca? No tak teraz si vyskúšajte, či by ste to vedeli prelúskať:

vyr.s

s0s

.yse cys.a

.yse t0 ta.t0

an0 r0by 0 d.s.

.a.

.0s.a. .y .a.arat .ey gen a ta. sa .y t0 .0sra.0

Našťastie mám kamaráta dislektika a ten tejto hatlapačtine rozumel. Človek ani nevie, aká je porucha učenia super vec, že? Stačí zmeniť uhol pohľadu na onen problém. S jeho pomocou sme pospúšťali kadečo na odstránenie tohto votrelca. Dokonca sa mi ho v tejto "reči môjho kmeňa" podarilo presvedčiť aby mi napísal moje heslo na počítač. Musela som si ho pre istotu zmeniť, lebo by som sa do neho vôbec nedostala a zmena hesla vyžadovala napísanie pôvodného. To ale moja klávesnica neumožňovala. Proste Kocúrkovo !

Prajem Vám zbytok tohto roka a celý ten budúci bez vírusov akéhokoľvek druhu a okolo Vás veľa priateľov, ktorí Vás majú radi a sú ochotní Vám vždy pomôcť. K tomu nejakú-tú lásku a šťastie, to už príde samo. Stačí si nájsť ten správny uhol pohľadu na to, čo Vás v roku 2009 stretne. Ja sa teším na Vás !

Na poslednej víkendovke moderných učiteľov v Čingove nás Roman obdaril knihou Davida Allena Mít vše hotovo. Táto knižka sa udomácnila na stolíku vedľa mojej postele hneď s druhou narodeninovou knihou od Biby - Tajomstvá o živote, ktoré by mala poznať každá žena. Priebežne čítam raz z jednej, raz z druhej ale tentoraz vyhráva GTD (Biba prepáč, isto dôjde aj na tvoju). 
Ako  ju postupne lúskam, snažím sa uplatňovať princípy tejto metódy v škole i domácnosti. Doteraz som mala pocit, že sa mi na pleciach hromadí množstvo neuveriteľnej práce, ktorú nemám šancu zvládnuť ani len v nasledovných troch životoch po prípadnej reinkarnácii. A tak všetky moje rozrobené záležitosti skončili v jednej krabici a postupne sa z nich stali veci hotové, delegované či rozpracované projekty. Za pár dní som pohla s toľkými vecami, až sa sama divím čo mi to prinieslo. Síce som skĺzla pri riešení svojich záležitostí do upratovania (čo som podľa Davida nemala), ale čo už so mnou...
Stále nemôžem povedať, že mám svoj život a prácu úplne pod kontrolou, ale pracujem na tom a spätne si uvedomujem, aké absurdnosti som robila. Kontrolovať každých 5 minút mailovú poštu alebo blog, či na ňom nie je niečo nové, to bola teda dobrá sprostosť. O hŕbkach, hŕbach, kopách a horách papierov a roboty ktoré sa sypali na mňa z každej strany ani nehovorím.
Ak ste na tom podobne, skúste si tú knihu prečítať. Možno vás nezachráni, možno ju nebudete dodržiavať do bodky (ja som tiež v štádiu hľadania svojho spôsobu) ale snáď vám kúsok pomôže.

Neviem ako vy, ale ja milujem predĺžené víkendy . Mne totiž nejakým činom vždy chýba cez víkend jeden deň. A keď ho občas dostanem do daru, až sa sama čudujem, čo všetko stihnem.
Také dačo ako vyváranie, pranie a žehlenie špinavej bielizne dvoch internátom odchovaných detí je normálka. Hovorím o práci navyše. Tento víkend to bola napríklad likvidácia artičokovej plantáže . Teda, človek by neveril, aké obrovské rastliny sú to a aké problémy sú odstrániť ich zo záhrady. Teraz, keď som už aj za pomoci dcéry objavila čo s nimi v kuchyni (pokus číslo jedna skončil presunutím obsahu pekáča do koša), rozhodla som sa, že ich ani pestovať nemusím. Lenže kam s takým veľkým záhradným odpadom? Aby ste mali predstavu, artičok vyrastie na výšku takmer dvoch metrov, podobá sa na veľkú rastlinu aloe vera (alebo ak chcete obrovský bodliak) a pichá ako ježko. A týchto "hebied" som mala na záhrade 10 ! Zachránili ma pracovníci Povodia Hrona, ktorý čistiac okolie koryta a vyvážajúc zem na iné miesto urobili kolesami nákladného auta neďaleko našej záhrady polmetrovú jamu. To sa budú zajtra diviť, ako som im vylepšila výjazd.
Ale o inom som chcela... Vďaka dňu navyše som konečne dokončila CD pre mojich bývalých štvrtákov. Dostávajú ho na pamiatku a obsahuje www stránku školy aj s ich prácami. Aby sa im CD spustilo rovno ako stránka, musí sa k nemu napáliť aj  autorun, ktorý ho otvorí. Takže, ak chcete aj vy niečo také žiakom spraviť, tu sú dva potrebné súbory. Musia byť mimo akýchkoľvek priečinkov. Oba sa volajú autorun ale bat subor je potrebné upraviť (klik pravým tlačidlom myši a upraviť) a napísať do neho cestu, ako sa k indexovému súboru dostane.
Prajem veľa nápadov čo všetko môžete deťom pripraviť a príjemné napaľovanie!

PS1: A teraz, keď som vám napísala ako sa to robí, aspoň to konečne nezabudnem !
PS2: Ďakujem Bibe, že ma naučila vkladať tieto odkazy. Už to skúšala Evka, ale bola som lajdák a neprecvičila som si to dostatočne . Až teraz je to OK !